Krásné slunné sobotní odpoledne vyzvalo k zahájení již 31. výstavy, v prostorách vyhrazených zejména amatérským fotografům, na travnatém dvorku perucké galerie. Návštěvníci se scházeli pomalu, ale nakonec se jich sešlo skoro dvacet. Tradičně všechny přivítal majitel galerie a vyzval autorku fotografií Renátu Hudecovou, aby o sobě a své zálibě řekla pár slov přítomným (viz níže). Tradičním přípitkem byla výstava oficiálně zahájena a všichni se mohli věnovat vystaveným fotografiím i připravenému pohoštění. Každý si na snímcích jistě našel pro sebe kousek štěstí.

FOTO z vernisáže.

Úvodní řeč Renáty Hudecové:
 
Dobrý deň. Dovoľte mi, aby som vás privítala na dnešnej vernisáži v Galerii u Plazíka v Peruci. Volám sa Renáta Hudecová a moja fotografická výstava, ktorú som pre vás i pre seba pripravila, nesie názov: Štěstí jako skládačka.
Som 39 ročná žena, profesiou bývalá zdravotná sestra a v súčasnosti 11. rokom podnikajúca v oboroch: kosmetika, masáže, manikúra, andragogika, fair trade. Celý môj profesný i osobný život je silne farebný, poprepletaný tragédiami, odchodmi bez príchodov a šťastných koncov. Možno i vďaka tomu si života nesmierne vážim.Vraví sa, že Smrť a Bolesť patria k životu, ale pokiaľ nie sú vyvážené láskou, zdravím a domovom, dá sa len veľmi ťažko kráčať, natožto bežať a držať krok s ostatnými.
Štěstí jako skládačka je mojím vyznaním sa k životu ako zmyslu bytia. Mozaika príjemných chvíľ, ktoré som v týchto posledných rokoch zažila, snažila sa ich nafotiť, a hlavne uložiť do seba, pre prípad, že by sa Šťastena stala nezvestnou. Fotky sú fotené foťákom za 2 tisícky (Lumix), pretože mojím rozhodnutím bolo: začať od nuly...
Som veľmi vďačná p. Plazíkovi, že mi umožnil v jeho galérii vystavovať. Trochu som sa bála, či obstojím, či moje fotky aspoň trochu zaujmú, ale čím bližšie bol termín mojej výstavy, tým menší strach som mala, akoby sebavedomie a radosť rástli s približujúcim sa dátumom. Mám za sebou len pár fotografických súťaží, ktorých som sa zúčastnila len z dôvodu zistenia, ako na tom som, čo by amatér-fotograf. V rámci nich, občasná publikácia. Malá výstava na radnici Prahy 13, ktorej som sa zúčastnila s ostatnými amatérskymi umelcami. Uverejňovaniu na nete sa snažím vyhýbať, ztrata súkromia ma dosť desí a ako podnikateľka mám k tomu i dôvod. Fotky sú pre mňa hmatateľné emócie a v digitálnej podobe ma nedokážu ani rozosmiať ani rozplakať. Až ich uchopiteľnosť a reálnosť mi dá možnosť s nimi splynúť. Rada sa pozerám na fotografie iných autorov, veľmi sa mi páčia fotografie Saudka-jeho tvorba pár rokov dozadu.
A čo uvidíte v mojej skladačke šťastia? Život, jeho prirodzenosť, jednoduchosť, ľudí, čo vedia dávať, zvieratá, krajiny, zaujímavé stavby, lásku, krásu tela, harmóniu, vtip.
Premýšľala som, či fotky zoskupiť do tématických celkov, alebo ich nechať voľne. Nakoniec som sa rozhodla, pre ich náhodné rozmiestnenie s názvom ku každej fotografii. Človek tak nie je nútený zotrvávať v jednej téme, ale jeho myšlenky sa môžu rozbehnúť všetkými cestami smerom ku Šťastiu. A pokiaľ ho aspoň na chvíľu ucítite, mala moja výstava zmysel. Príjemný deň všetkým a poďakovanie tým, ktorí dovolili, aby som foťákom urobila „cvak“ v ich súkromí.  

   A ještě na závěr. Vy, kdo si myslíte, že nemusíte kulturně žít a vidět "nějaké" fotky, tak nechoďte, ale vy co jste vernisáž nestihli, můžete si "šťastné" fotky Renáty Hudecové prohlédnout až do 2. listopadu o víkendech a svátcích, popřípadě po dohodě s galeristou vždy od 10 do 17 hodin.